: Baječný zverinec

Autor textu: Zuzana Líšková

Autor: Mária Ďuríčková

Knižná predloha: Slovenské povesti Márie Ďuríčkovej

Vydavateľstvo: Matice slovenskej 2015

Ilustrátor: Peter Uchnár

Nová rozprávková hra prináša povesťové rozprávanie z pera Márie Ďuríčkovej o bratislavskej Michalskej veži. Historický romanticko-tragický príbeh o láske a nenávisti dvoch priateliek je prepojený súčasným príbehom mladých školáčok, ktoré túžili zažiť dobrodružstvo, avšak netušili, čo ich v útrobách historickej veže naozaj čaká.

Mária ĎURÍČKOVÁ (1919 – 2004)

Prozaička, redaktorka, prekladateľka a scenáristka

Pôsobila ako učiteľka, bola redaktorkou Slovenského nakladateľstva detskej knihy (neskôr Mladé letá), šéfredaktorkou Zorničky a obnoveného Slniečka. Knižne debutovala v roku 1954 zbierkou veršov Rozprávka o dedovi Mrázovi. Jej doménou sa nakoniec stala prozaická tvorba (autorská i ľudová rozprávka, realistická poviedka). V línii autorskej rozprávky sa najobľúbenejšími u detí stali rozprávky O Guľkovi Bombuľkovi a Danka a Janka. V realisticky ladenej tvorbe pre staršie deti dominujú novely Stíhač na galuskách a Majka Tárajka. Venovala sa i zberateľskej činnosti v oblasti slovenskej ľudovej slovesnosti a svoj literárny talent rozvinula aj v oblasti folklórnej rozprávky (Biela kňažná, Krása nevídaná, Dunajská kráľovná, Bratislavské povesti). Kniha rozprávok Biela kňažná vyšla v dvanástich jazykových mutáciách, bratislavské povesti Dunajská kráľovná a prekladové dielo Krása nevídaná boli zapísané na Čestnú listinu IBBY. Autorkin celoživotný vzťah a láska k ľudovej slovesnosti sa pretavil do folklórnej encyklopédie Zlatá brána. Kniha získala Európsku cenu za detskú literatúru provincie Di Trento. V roku 1968 sa spisovateľka stala nositeľkou Ceny Fraňa Kráľa. Knihy Márie Ďuríčkovej boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Sama prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny. Viaceré jej diela boli sfilmované, napr. My z deviatej A, A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka), Kľúče od mesta, animované televízne večerníčky Danka a Janka a Bratislavské rozprávky.

Zuzana LÍŠKOVÁ (1980)

Scenáristka, dramaturgička, autorka rozhlasových hier

Pochádza z Liptovského Mikuláša, vyštudovala Masmediálnu komunikáciu v Trnave a Filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdií sa paralelne venovala fotografovaniu a písaniu, čo jej ostalo dodnes. Podieľala sa na vzniku viacerých študentských filmov, neskôr aj na rôznych filmových a televíznych projektoch, pracovala aj ako fotoreportérka. Ako študentka pôsobila v internátnom rozhlasovom štúdiu TLIS a lásku k rozhlasovému médiu preniesla aj do profesijného života. Od roku 2006 pracovala v tíme rodinného rozhlasového seriálu Králikovci, napísala rozhlasové minisérie Siakeľovci a Rázus pre cyklus Slovenské rody. V roku 2012 pre Slovenský rozhlas vytvorila pôvodnú rozprávku O bojazlivom schodisku a v roku 2013 rozprávku na motívy Pavla Dobšinského Zlatovlasé dvojčatá. Pre televíziu pripravila rozprávku Johankino tajomstvo a takisto množstvo seriálov. V roku 2021 vydala knihu Zimná zmrzlináreň a v roku 2022 knihu O2H tohto leta.

Peter Uchnár (1970)

Ilustrátor, maliar, grafik, autor ceny Zázračný oriešok 2006

Absolvoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach. V rokoch 1992 – 1998 študoval v Ateliéri voľnej grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave u profesora Dušana Kállaya, kde po skončení štúdia pôsobil ako asistent až do roku 2002. Venuje sa maľbe, voľnej grafike a knižnej ilustrácii. Vytvoril ilustrácie ku knihám: Tonino, pieskový šaško (Sara Nui), Kryštofův Vzdušný zámek (Ladislav Karpianus), Soľ nad zlato (Božena Němcová), Studnička (Milan Rúfus), Béowulf (Robert Nye), Rozprávky spod slovanskej lipy (Peter Vrlík), Turčianske povesti II (Jozef Tatár), Teta Agáta a jej mačacia sedmička, Natálkine dobrodružstvá (Stanislav Repaský), O dvanástich mesiačikoch (Peter Karpinský), Turecká studnička (Ondrej Sliacky), Kapitán Spomienka: poviedky a básne pre deti a násťročných (Kolektív autorov), Veľká kniha slovenských rozprávok (Ľubomír Feldek), Latrína magika (Juraj Žembera) a mnoho ďalších. Získal viacero prestížnych ocenení v oblasti ilustrátorskej tvorby: cenu v súťaži o Najkrajšiu knihu Slovenska 1998 za knihu Gulliverove cesty 1, Zlaté jablko na Bienále ilustrácií Bratislava 1999, Cenu Ministerstva kultúry SR za vynikajúce ilustrácie za rok 1999, 2004, 2009 a 2011, cenu v súťaži o Najkrajšiu knihu Slovenska 2003 za Veľkú knihu slovenských rozprávok, Cenu Ľudovíta Fullu za rok 2005, Čestné uznanie IBBY za ilustrácie v knihe Veľká kniha slovenských rozprávok v roku 2006, cenu v súťaži o Najkrajšiu knihu Slovenska 2008 za knihu Peter Pan, Cenu detskej poroty na Bienále ilustrácií Bratislava 2009, cenu v súťaži o Najkrajšiu knihu Slovenska 2010 za knihu Oči a rýmy, výročnú cenu vydavateľstva Albatros za rok 2011.