Poviedka Ľudovíta Kubániho (1830-1869) s týmto zvláštnym názvom má podtitul „kriminálna epizóda“. Jeho tvorba patrí do polovice 19.storočia a vo svojich textoch často reflektuje udalosti späté s revolučným rokom 1848, pôsobenie a myšlienky štúrovcov, či principiálne otázky národnostné, či národné. Nie je však v žiadnom prípade didaktický, znakom jeho tvorby nie je pátos, skôr dezilúzia a potlačenie akéhokoľvek sentimentu s využitím inteligentného humoru a nadhľadu. Radíme ho kdesi na hranu romantizmu a realizmu a táto dvojdomosť je charakteristická aj pre spracovanie Karola Horvátha, tak v rovine dramatizácie, ako i réžie. Kriminálna epizóda v podtitule totiž ukazuje na istý „žánrový“ detail, ktorý však potenciálne definovateľný žáner presahuje. A tak sa príbeh tajomného poľského grófa Zamojskeho stáva epizódou s kriminálnou zápletkou a nečakaným rozuzlením, v komplikovanej historickej dobe, kde preberanie cudzích identít mohlo mať nie len politické motivácie. Avšak tým podstatným znakom poviedky, a napokon i samotnej realizácie je humor, často až na hranici groteskného absurdna.