: autori literárnych predlôh

Hans Christian Andersen

(1805 – 1875)

Prozaik, dramatik, básnik a rozprávkar

Narodil sa do rodiny chudobného obuvníckeho majstra v Odense na dánskom ostrove Fynu. Do sveta rozprávok nazrel vďaka svojmu otcovi, ktorý mu ich rozprával. Únikom z neľahkého života sa pre neho stal svet fantázie. Je považovaný za otca modernej rozprávky. Andersen bol po celý život samotár a svoje city a predstavy zachytil vo svojich rozprávkach. Prvé z nich boli vydané v roku 1835. Spočiatku vychádzal z ľudovej tradície (Princezná na hrášku), neskôr začal písať aj autorské rozprávky (Snehová kráľovná, Škaredé káčatko). Návštevníci Kodane dodnes obdivujú sochu morskej víly vytvorenej na jeho počesť – veď práve táto rozprávka patrí k najznámejším na svete.

Mária Danadová

(1984)

Performerka, režisérka, rozhlasová redaktorka

Študovala bábkoherectvo na VŠMU v Bratislave a na katedre alternativního a loutkového divadla DAMU v Prahe. Spolupracuje s viacerými divadlami a nezávislými zoskupeniami, napr. Divadlo Pôtoň, Med a prach, Bratislavské bábkové divadlo a iné. Spolu s Monikou Kováčovou umelecky vedie a formuje nezávislé divadelné zoskupenie Odivo. Ako lektorka dlhodobo vedie workshopy Od telesnosti k materiálu a späť, kde skúma vzťah subjekt – objekt a rozvíjanie tvorivosti a kreatívneho myslenia cez prácu s telom a objektom. Od roku 2011 pôsobí aj ako redaktorka a režisérka literárno – dramatickej tvorby v RTVS BB. Získala niekoľko hereckých a režijných ocenení z medzinárodných festivalov. Multimediálna bábková performácia Svetlonos zoskupenia Odivo je nominovaná na Cenu Akadémie divadelných tvorcov za najlepšiu inscenáciu v divadelnej sezóne 2020/2021.

Pavol Dobšinský

(1828 – 1885)

Evanjelický kňaz, redaktor, rozprávkar

Študoval filozofiu a teológiu na lýceu v Levoči. Pôsobil ako evanjelický farár, pedagóg a editor časopisu Sokol. Venoval sa písaniu poézie i jej prekladom (Byron, Mickiewicz, Shakespeare, Rousseau), literárnej kritike, publicistike, folkloristike. Zostavil šesť zošitov ľudových rozprávok pod názvom Slovenské povesti, dva zväzky Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier; Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské (ako autor) a osem zväzkov Prostonárodných slovenských povestí (1880 – 1883).

Marta Hlušíková

(1952)

Stredoškolská pedagogička, spisovateľka a autorka odbornej literatúry

Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk a latinčina. Pôsobila ako redaktorka v Archeologickom ústave v Nitre a od roku 1977 pracuje v školstve ako profesorka slovenského jazyka a latinčiny na Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Okrem troch básnických zbierok (Kamene, Rok červených moruší, Lúky tancujú koreňmi trávy) je autorkou kníh pre deti Kde pavúky tkajú cukrovú vatu (2008), Bublinkové rozprávky (2010), Čo baby nedokážu (2011), Môj dedko Rýchly šíp (2013), Mlynček tety Hrozienky (2016), Len sa teš, Pampúch (2017), Stratená flauta pána Ananása (2019) či Modré srdce s kečupovým fľakom (2021). Venuje sa i dráme (Výklad, 2006) a odbornej literatúre (Slovník latinských citátov, 2000; Malá encyklopédia latinskej kultúry, 2001; Latinsko-slovenský slovník, 2003).

Edward James Hughes

(1930 – 1998)

Anglický básnik, spisovateľ a prekladateľ

Patrí medzi jedného z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia. Študoval angličtinu na Pembroke College pod vedením M.J.C. Hodgarta – odborníka na baladické formy. Vystriedal niekoľko zamestnaní vrátane záhradníka, nočného strážnika či umývača v ZOO. Okrem pôvodnej tvorby sa venoval prekladom európskych hier, najmä z klasického obdobia. Písal tiež poéziu a prózu pre deti. Jednou z jeho najúspešnejších kníh je kniha pre deti The Iron Man (Železný muž). Tento titul sa neskôr stal základom pre rovnomennú rockovú operu Peta Townshenda a animovaný film z roku 1999, ktorý je venovaný jeho pamiatke.

Peter Karpinský

(1971)

Spisovateľ, jazykovedec, redaktor, scenárista, režisér

Vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte v Prešove, kde následne absolvoval doktorandské štúdium v odbore slovenský jazyk. Debutoval v roku 1997 knihou poviedok Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov, za ktorú získal cenu Rubato a Prémiu ceny Ivana Kraska. Z tvorby pre deti mu vyšli knihy rozprávok Sedem dní v pivnici (2011), Adela, ani to neskúšaj (2016), Teta Agáta a jej mačacia sedmička (2017), Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (2018), O dvanástich mesiačikoch (2019) či O malom kozmonautovi (2021). Je autorom divadelných hier a scenárov, ako aj rozprávkových rozhlasových hier (Koruna času a modrá koza, Med z ľadových kvetov, Rozprávky z múzea záhad a tajomstiev a ďalšie). Je zakladateľom a vedúcim divadelného súboru DTS (Divadlo teatrálnej skratky). Okrem literárnej tvorby sa venuje jazykovede, teórii komiksu a recenzovaniu textov, najmä z literatúry pre deti a mládež. Je držiteľom Ceny rektora Prešovskej univerzity 2007, Ceny Literárneho fondu 2007 a ocenenia Najlepšia detská kniha 2001, 2007, 2011 a 2016.

Viliam Klimáček

(1958)

Spisovateľ, publicista, dramaturg, scenárista, režisér

Vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako chirurg a anestéziológ na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie, neskôr sa začal venovať výhradne divadlu. V roku 1985 založil spoločne s Ivanom Mizerom, Milanom Paštékom a Zuzanou Benešovou divadlo GUnaGU. Je autorom mnohých románov, divadelných hier a esejí ako napríklad Panic v podzemí, Váňa Krutov, Naďa má čas, English is easy, Csaba is dead, Noha k nohe, Námestie kozmonautov, Horúce leto 68 či Divná doba. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení – Prémiu literárneho fondu, niekoľkokrát cenu nadácie Alfréda Radoka a cenu súťaže Dráma za najlepšiu slovenskú hru.

Monika Kováčová

(1988)

Režisérka, dramaturgička, divadelná manažérka

Je absolventkou odboru činohernej réžie na Akadémii umení v Banskej Bystrici, réžiu alternatívneho a bábkového divadla študovala v Prahe. Ako prvá slovenská režisérka vytvorila predstavenia pre bábätká a batoľatá. V minulosti pôsobila ako divadelná dramaturgička v Bábkovom divadle na Rázcestí, spolupracovala s banskobystrickým divadlom Štúdio tanca, pražským Studio Damúza a Bratislavským bábkovým divadlom. Dlhoročne pôsobí ako divadelná dramaturgička v Záhrade – centre nezávislej kultúry a ako režisérka spolupracuje s Mestským divadlom – Divadlom z Pasáže, ktoré tvorivo pracuje s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením. Na konte má niekoľko ocenení za réžiu z medzinárodných festivalov, za cyklus batolárií získala Cenu Hašterica 2015. Spolu s Máriou Danadovou umelecky vedie a formuje nezávislé divadelné zoskupenie Odivo, kde vytvárajú inovatívne autorské a bábkové projekty pre všetky vekové kategórie.

Diana Mašlejová

(1987)

Spisovateľka, redaktorka, literárna kritička

Vyštudovala odbor žurnalistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Svojimi textami prispieva do Knižnej revue, Rádia Devín a do bratislavského kultúrneho magazínu in.ba. Debutovala v roku 2009 knihou Aj o vetre, ktorá predstavovala súbor lyrických fragmentov, úvahových a pocitových čŕt. Nasledovala ďalšia zbierka poviedok s názvom Maják (2013). Je autorkou obľúbených kníh pre deti Tajný cirkus (2015), Stratený zajko v Paríži (2017), V modrej izbičke (2017), Kráľovskí agenti (2018), Stratený zajko na Islande (2019), Malí hrdinovia: Hasiči (2019) a Štefánia (2020).

Beata Panáková

(1959)

Dramaturgička, prozaička a prekladateľka

Vyštudovala odbor kulturológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1992 ukončila externú ašpirantúru v literárnovednom ústave SAV. Pracuje ako dramaturgička v Slovenskom rozhlase. Je autorkou monologických rozprávok (Rok času, Andanténa, Malé rozprávky o veľkom hudobníkovi), rozhlasových hier i adaptácií (Ifigénia, Netrpezlivosť srdca, Kino Eden či Balzac a malá čínska krajčírka, Katarínka Istotová), literárnych a dokumentárnych pásiem (nielen) o osobnostiach svetovej literatúry. Jej životopisná hra o L. Brailleovi Na vlastných krídlach vyhrala 1. cenu v autorskej súťaži Literárneho fondu. Preložila množstvo literárnych textov (divadelné a rozhlasové hry, romány a poviedky). V roku 2013 stála pri zrode Edície Múzy vo vydavateľstve PERFEKT. V tomto edičnom rade vyšlo zatiaľ sedem kníh s novo prerozprávanými kľúčovými príbehmi z gréckej mytológie: Dafnis a Chloé, Orfeus a Eurydika, Eros a Psyché, Teseus a Ariadna, Iason a Medeia, Perzeus a Andromeda a Pygmalión a Galateia (2021), ktoré získali ocenenia medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA ako najlepšia a najkrajšie knihy sezón. Za preklad knihy Reného Goscinnyho Prázdniny malého Mikuláša získala v roku 2014 zápis na Čestnej listine IBBY.

František Rábek

(1949)

Rímskokatolícky biskup a prvý ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky

Absolvoval štúdium na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte. Po kňazskej formácii v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1972-1973 pôsobil ako kaplán v Bošanoch a v rokoch 1973-1979 v Nitre-Horné mesto. Od roku 1979 do roku 1982 pôsobil ako správca pútnického miesta Nitra-Kalvária, následne bol správcom farnosti Drážovce. V rokoch 1989-1990 bol správcom farnosti v Čiernom pri Čadci. Je aktívny aj ako spisovateľ – vo svojich dielach sa zaoberá najmä otázkami viery a duchovna (napr. Mozaika pravdy, 2006). V roku 2020 mu vyšiel historický román Tajomstvo zoborského kláštora, v ktorom sa tematicky vracia do obdobia Veľkej Moravy.

Gianni Rodari

(1920 – 1980)

Spisovateľ, novinár

Považuje sa za jedného z najvýznamnejších talianskych spisovateľov 20. storočia a zakladateľa modernej detskej literatúry. Preslávil sa najmä svojou tvorbou pre deti, do ktorej vkladal svoj jedinečný humor fantáziu a prvky absurdity. Jeho diela boli preložené do niekoľkých svetových jazykov a stali sa úspešnými po celom svete. Za svoju detskú tvorbu bol ocenený v roku 1970 prestížnou Cenou Hansa Christiana Andersena.

Ondrej Sliacky

(1941)

Spisovateľ, redaktor, šéfredaktor, vysokoškolský profesor

Vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas svojho štúdia sa začal zaoberať dejinami slovenskej literatúry pre deti a mládež. Napísal a zostavil niekoľko významných prác (Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945). Je autorom poviedkových kníh pre mládež so silným psychologickým akcentom (Altamira, Papraďový kvet, Krásna modrá mušľa). Prínosné sú najmä jeho adaptácie textov ľudovej slovesnosti (Zlatá panna, Turecká studnička, Povesti z medenej Bystrice a okolia, Najkrajšie slovenské povesti), biblických a antických príbehov. Napísal televízny scenár Ľudmilka, v ktorom vytvoril portrét spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Je autorom početných televíznych a rozhlasových hier pre deti a mládež, ale i pre dospelých. Pôsobí ako vysokoškolský profesor, je šéfredaktorom časopisu Slniečko i revue o umení pre deti a mládež Bibiana.

Václav Šuplata

(1956)

Spisovateľ, režisér, textár, scenárista, autor rozhlasových hier

Vyštudoval filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval v tlačiarni Pravda, neskôr ako redaktor v Slovenskom rozhlase. V roku 1977 založil divadlo Faust (neskôr Modré divadlo), kde pôsobil aj ako scenárista a režisér. V rokoch 1990 – 1992 bol poradcom ministra kultúry, od roku 1992 sa venuje umeleckej tvorbe. Ako autor a režisér sa podieľal aj na tvorbe známeho televízneho seriálu Od Kuka do Kuka. Je iniciátorom, zakladateľom a prvým predsedom Slovenského výboru UNICEF. Od roku 2004 pôsobí v Národnom osvetovom centre, kde začínal ako redaktor webového sídla a neskôr šéfredaktor jej webovej stránky. V roku 2010 pripravil scenár pre televízny projekt Moja naj kniha – celoročnú národnú anketu o najobľúbenejšiu slovenskú knihu. Je autorom mnohých kníh pre deti a mládež: Nočná dúha (1996), Nafukovacia rozprávka (1996), Šušlavá ježibaba a jej čarbacia knižka (2000), Farebná abeceda (2002), S duchmi je vždy veselo (2002), Kráľovský detektív Sebastián (2013) a Najtajnejší agent (2017).

Jaroslav Švorc

(1953)

Spisovateľ, horský záchranár

Je absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a bol riaditeľom základnej školy. Dlhé roky pôsobil ako predseda Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby. Od roku 1981 sa venuje písaniu. Publikoval v rôznych časopisoch, je spoluautorom knihy o histórii tatranských chát Strechy nad oblakmi (1998), knihy Tatranská horská služba (2000), Horská služba na Slovensku (2004). V roku 2004 vyšla jeho samostatná monografia pod názvom Smrť si nevyberá, ktorá bola neskôr preložená aj do českého a poľského jazyka.

Ján Uličiansky

(1955)

Spisovateľ, dramatik, dramaturg, režisér a vysokoškolský pedagóg

Vyštudoval réžiu a dramaturgiu na Bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Pracoval ako režisér v Bábkovom divadle v Košiciach a ako dramaturg v Slovenskom rozhlase. Bol prezidentom slovenskej sekcie IBBY. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Divadelnej fakulte VŠMU. Okrem pedagogickej činnosti sa venuje aj tvorbe pre deti. Je autorom zábavného televízneho programu pre deti Trpaslíci a Smajlíkovci, ktorý vysielala RTVS. Napísal množstvo obľúbených kníh pre deti ako Máme Emu (1993), Pán Prváčik (2002), Čarovný chlapec (2005), Kocúr na kolieskových korčuliach (2006),Tri hádanky (2007), Štyria škriatkovia a víla (2009), Malá princezná (2010), Analfabeta Negramotná (2013), Leonardo, kocúr z ulice (2013), Max a Lea (2018), Líza, mačka z Trojice (2019) či Pán Nápad zachraňuje svet (2021). Jeho knihy pre deti boli preložené do češtiny, ruštiny, nemčiny a angličtiny. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení – bol nominovaný na Cenu Hansa Christiana Andersena, je držiteľom Čestnej listiny IBBY a Ceny Trojruža.