Pôsobila ako učiteľka, bola redaktorkou Slovenského nakladateľstva detskej knihy (neskôr Mladé letá), šéfredaktorkou Zorničky a obnoveného Slniečka. Knižne debutovala v roku 1954 zbierkou veršov Rozprávka o dedovi Mrázovi. Jej doménou sa nakoniec stala prozaická tvorba (autorská i ľudová rozprávka, realistická poviedka). V línii autorskej rozprávky sa najobľúbenejšími u detí stali rozprávky O Guľkovi Bombuľkovi a Danka a Janka. V realisticky ladenej tvorbe pre staršie deti dominujú novely Stíhač na galuskách a Majka Tárajka. Venovala sa i zberateľskej činnosti v oblasti slovenskej ľudovej slovesnosti a svoj literárny talent rozvinula aj v oblasti folklórnej rozprávky (Biela kňažná, Krása nevídaná, Dunajská kráľovná, Bratislavské povesti). Kniha rozprávok Biela kňažná vyšla v dvanástich jazykových mutáciách, bratislavské povesti Dunajská kráľovná a prekladové dielo Krása nevídaná boli zapísané na Čestnú listinu IBBY. Autorkin celoživotný vzťah a láska k ľudovej slovesnosti sa pretavil do folklórnej encyklopédie Zlatá brána. Kniha získala Európsku cenu za detskú literatúru provincie Di Trento. V roku 1968 sa spisovateľka stala nositeľkou Ceny Fraňa Kráľa. Knihy Márie Ďuríčkovej boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Sama prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny. Viaceré jej diela boli sfilmované, napr. My z deviatej A, A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka), Kľúče od mesta, animované televízne večerníčky Danka a Janka a Bratislavské rozprávky.