: Čierna pani

Pôsobila ako učiteľka, bola redaktorkou Slovenského nakladateľstva detskej knihy (neskôr Mladé letá), šéfredaktorkou Zorničky a obnoveného Slniečka. Knižne debutovala v roku 1954 zbierkou veršov Rozprávka o dedovi Mrázovi. Jej doménou sa nakoniec stala prozaická tvorba (autorská i ľudová rozprávka, realistická poviedka). V línii autorskej rozprávky sa najobľúbenejšími u detí stali rozprávky O Guľkovi Bombuľkovi a Danka a Janka. V realisticky ladenej tvorbe pre staršie deti dominujú novely Stíhač na galuskách a Majka Tárajka. Venovala sa i zberateľskej činnosti v oblasti slovenskej ľudovej slovesnosti a svoj literárny talent rozvinula aj v oblasti folklórnej rozprávky (Biela kňažná, Krása nevídaná, Dunajská kráľovná, Bratislavské povesti). Kniha rozprávok Biela kňažná vyšla v dvanástich jazykových mutáciách, bratislavské povesti Dunajská kráľovná a prekladové dielo Krása nevídaná boli zapísané na Čestnú listinu IBBY. Autorkin celoživotný vzťah a láska k ľudovej slovesnosti sa pretavil do folklórnej encyklopédie Zlatá brána. Kniha získala Európsku cenu za detskú literatúru provincie Di Trento. V roku 1968 sa spisovateľka stala nositeľkou Ceny Fraňa Kráľa. Knihy Márie Ďuríčkovej boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Sama prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny. Viaceré jej diela boli sfilmované, napr. My z deviatej A, A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka), Kľúče od mesta, animované televízne večerníčky Danka a Janka a Bratislavské rozprávky.

Pochádza z Liptovského Mikuláša, vyštudovala Masmediálnu komunikáciu v Trnave, Filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdií sa paralelne venovala fotografovaniu a písaniu, čo jej ostalo dodnes. Podieľala sa na vzniku viacerých študentských filmov, neskôr aj na rôznych filmových a televíznych projektoch, pracovala aj ako fotoreportérka. Ako študentka pôsobila v internátnom rozhlasovom štúdiu TLIS a lásku k rozhlasovému médiu preniesla aj do profesijného života. Od roku 2006 pracovala v tíme rodinného rozhlasového seriálu Králikovci, napísala rozhlasové minisérie Siakeľovci a Rázus pre cyklus Slovenské rody. V roku 2012 vytvorila pôvodnú rozhlasovú rozprávku O bojazlivom schodisku a v roku 2013 rozprávku na motívy Pavla Dobšinského Zlatovlasé dvojčatá. Pre televíziu pripravila rozprávku Johankino tajomstvo a množstvo seriálov. Napísala niekoľko kníh: Ako sa Ela naučila vidieť neviditeľné (2018), Zimná zmrzlináreň (2021), O2H tohto leta (2022) a OFFroad (2023).

Absolvoval odbor Propagačné výtvarníctvo na Súkromnej strednej umeleckej škole v Bratislave. Okrem ilustračnej tvorby sa venuje maľbe, grafike a land artu. Z autorovej ilustračnej tvorby: O strome, ktorý bol na ceste Jany Bodnárovej (2006), Kliatba kožušníkovej vdovy Zuzany Kuglerovej (2007), Hovoriaci vtáčik Ondreja Sliackeho (2008), O troch perách z veterného draka Petra Glocka (2009), Rozprávky z blogu Zuzany Kuglerovej (2010), Prešporský zvon (2011) a Dunajská kráľovná (2019) Márie Ďuríčkovej, Najmocnejšie kúzlo Zuzany Csontosovej (2013), Rozprávka o veštcovi a starej krivde Roman Brata (2017), Kovářske pohádky Ilony Fišerovej (2018), V krajine rozprávok Kataríny Škorupovej (2019) a Nekonečná záhrada a princeznička Xi-Xi Jany Bodnárovej (2024). V roku 2007 vystavoval na Bienále ilustrácii Bratislava. Za knihu O strome, ktorý bol na ceste získal v roku 2006 ocenenie Najkrajšia kniha jari, ktorú udeľuje BIBIANA.